Otázka, či je možné legálne zostreliť dron, sa objavuje čoraz častejšie najmä v situáciách, keď sa bezpilotné lietadlo pohybuje nad súkromným pozemkom alebo rodinným domom. Hoci môže takáto situácia pôsobiť ako zásah do súkromia, slovenská a európska legislatíva je v tomto smere pomerne jasná a neumožňuje jednotlivcom riešiť situáciu silou.
Z pohľadu práva je kľúčové pochopiť, že dron nie je hračka, ale lietadlo. Podľa zákona č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve ide o súčasť leteckej prevádzky, ktorá podlieha dohľadu štátu. Tento zákon bol navyše novelizovaný aj v roku 2024, čím sa ešte viac zosúladil s európskou legislatívou .
Na úrovni Európskej únie sa používanie dronov riadi najmä nariadeniami (EÚ) 2019/947 a 2019/945, ktoré upravujú pravidlá prevádzky a technické požiadavky na bezpilotné systémy. Tieto predpisy sú záväzné aj pre Slovensko a ich implementáciu zabezpečuje práve Dopravný úrad SR .
Komu patrí vzdušný priestor nad pozemkom?
Z vyššie uvedených predpisov vyplýva zásadný princíp. Vzdušný priestor nie je súkromným vlastníctvom majiteľa pozemku v takom rozsahu, ako si mnohí myslia. To znamená, že samotný prelet dronu nad pozemkom nemusí byť automaticky nelegálny, pokiaľ sú dodržané pravidlá bezpečnej prevádzky.
Ak by ste sa napriek tomu rozhodli dron zostreliť, vstupujete do oblasti porušenia viacerých právnych predpisov. V prvom rade ide o zásah do cudzieho majetku. Zničenie dronu môže byť kvalifikované ako poškodzovanie cudzej veci podľa trestného práva. Zároveň ide aj o zásah do leteckej prevádzky, ktorá je regulovaná a chránená.
Dôležitý je aj bezpečnostný aspekt. Zostrelený dron môže spôsobiť škodu na majetku alebo ohroziť zdravie osôb. Aj z tohto dôvodu legislatíva nepripúšťa, aby bežný občan zasahoval do letu dronu fyzickým spôsobom.
Slovenská legislatíva zároveň jasne určuje, kto môže voči dronu zasiahnuť. Takéto oprávnenia majú iba štátne orgány, napríklad polícia alebo ozbrojené sily, a to len v špecifických situáciách, napríklad pri ohrození bezpečnosti štátu alebo kritickej infraštruktúry. Bežný občan takúto právomoc nemá.
Prevádzkovateľ dronu má taktiež určité povinnosti
Na druhej strane je potrebné dodať, že prevádzkovatelia dronov majú svoje povinnosti. Podľa informácií Dopravného úradu Slovenskej republiky musia byť drony v mnohých prípadoch registrované (registruje sa prevádzkovateľ dronu) a od roku 2024 musia byť vybrané kategórie dronov vybavené systémom diaľkovej identifikácie, tzv. Remote ID. Tento systém umožňuje identifikovať dron počas letu a zvyšuje transparentnosť jeho používania. Aké povinnosti má prevádzkovateľ nájdete na stránkach Dopravného úradu SR.
Práve Remote ID mení spôsob, akým možno riešiť situácie s neznámym dronom. Namiesto fyzického zásahu je dnes možné dron identifikovať a sledovať jeho pohyb. To je zároveň jediný legálny a efektívny spôsob, ako získať dôkaz o jeho prítomnosti.
V praxi sa preto odporúča využiť technológie na detekciu dronov, ktoré dokážu zachytiť tieto identifikačné signály. Používateľ tak získa informácie o polohe dronu a môže situáciu riešiť legálnou cestou, napríklad kontaktovaním príslušných orgánov.
Záver je jednoznačný. Zostrelenie dronu bežným občanom nie je na Slovensku legálne a môže viesť k právnym následkom. Aj keď môže byť prítomnosť dronu nad vaším domom nepríjemná, riešením nie je jeho zničenie, ale jeho identifikácia a riešenie situácie v súlade so zákonom.
Chcete chrániť svoje súkromie, firemný areál alebo objekty? Riešenie pre jednotlivcov, firmy a samosprávy je Dronetag Rider - klikni na produkt nižšie a preskúmaj vlastnosti zariadenia v praxi. Pre firmy a samosprávy robíme aj prezentácie - kontaktuje nás na obchod@detektor-dronov.sk a dohodnime si termín.